Obec Važec leží v najvýchodnejšej časti Liptovskej kotliny, pod južnými svahmi tatranského Kriváňa.
Východne od Važca prebieha čiara európskeho rozvodia, ktoré rozdeľuje Popradskú a Hornádsku kotlinu od Liptovskej. Liptovská kotlina je ohraničená z juhu hrebeňom Nízkych Tatier a zo severu masívom Vysokých a Západných Tatier. Stredom kotliny sa vinie rieka Váh, ktorá spája dediny a mestá Liptova i celého Považia.
Važec je najvýchodnejšou obcou Liptovskomikulášskeho okresu a na východe susedí s obcami Štrba, Šuňava a Liptovská Teplička, ktoré patria do Popradského okresu. Na západe susedí s chotárom Východnej, sčasti Liptovskej Kokavy. Pre členitosť terénu na juhu i na severe obec mala len sporadický styk s horehronskými obcami a s obcami na poľskej strane.
Katastrálne územie Važca sa rozprestiera v čiare od severu k juhu, na západe: od Kriváňa cez Grúnik, korytom potoka k Čiernemu Váhu, na východe" od Furkotskej doliny Rakytovcom cez Hovaud, Hlbokou dolinou k Čiernemu Váhu. Do ustanovenia Tatranského národného parku roku 1949 severná hranica katastrálneho územia prechádzala vrcholmi Kriváňa, Krátkej a Ostrej do Furkotskej doliny. Roku 1949 tatranské časti chotára
( "hole" ) boli odovzdané do operatívnej správy Tatranského národného parku, a tak terajšia, súčasná severná čiara katastrálneho územia Važca prebieha pod cestou Slobody v úseku Tri studničky - Štrbské Pleso. Južná čiara važeckého katastrálneho územia ide korytom rieky Čierny Váh.
Nadmorskou výškou 792 m (stred obce) i geografickým položením chotára s výškovým rozpätím od 710 až do 1118 m n. m. Važec sa zaraďuje medzi podtatranské obce s vysokohorskou klímou, s tatranskou faunou a flórou. Klíma v podtatranskej oblasti je výrazne kontinentálna, čo sa prejavuje značným rozdielom teplôt v zime a v lete. Charakteristické sú prudké zmeny počasia, ktoré sú sprevádzané zrážkami. Zima trvá od konca novembra do konca marca. Geografická poloha určuje, že vetry majú prevládajúci smer od západu až severozápadu, zriedka od východu.. Proti bezprostrednému účinku severných vetrov važecký chotár chráni masív Vysokých Tatier.
Obec obklopuje orná pôda, ktorá prechádza do lúk a vo vyšších polohách do pastvín a lesov. Lúky a pastviny sú prestúpené lesným porastom a tak utvárajú prírodné prostredie, ktoré je známe pod názvom "važecké lúky" - vhodné na zber lesných plodín a na turistiku. V lesnom spoločenstve má výrazné zastúpenie smrek a borovica, ojedinelo smrekovec, jedľa, buk a javor. Lúčne porasty sú popretkávané pestrosťou horskej kveteny, z ktorých sú cenné: prvosienka jarná, žltohlav európsky, šafran Heuffelov, poniklec biely, zvonček alpský, záružlie močiarne a pod.
Fauna je rozmanitá, druhovo pestrá a bohatá. Zo živočíšneho spoločenstva treba spomenúť početné stavy jelenej a srnčej zveri, v poslednom čase sa tu udomácňuje medveď hnedý a zdržiava sa aj vlk obyčajný.
Chotár Važca pretína rieka Biely Váh, ktorá pramení po Kriváňom. Tok Bieleho Váhu je dlhý 31,5 km a má jednoznačne bystrinný charakter. Zosilnený prevažne pravostrannými prítokmi razí si z pramennej oblasti cestu na juh. Bariéra predhoria Nízkych Tatier mení smer toku Bieleho Váhu na západ. Za Važcom sa prediera vápencovými roklinami tak, aby sa pri Kráľovej Lehote spojil s Čiernym Váhom a tak vytvoril rieku Váh.
Bezprostredne nad južným okrajom obce sa dvíha pahorkatina s označením Važecký kras. Je rozložený v priestore asi na 30 km2. Tu sa geomorfologicky utvorili krasové útvary, z ktorých najvýraznejšia je Važecká jaskyňa. Jaskyňa vznikla na vrstevných plochách a puklinách vápencov a dolomitov pôsobením podzemných krasových vôd. Ponor týchto vôd je na viacerých miestach krasového územia, ale najkoncentrovanejšie v chotárnej časti Priepadla, 3 km od obce. Ponorné vody vystupujú pred samou jaskyňou na povrch, aby vtiekli do Bieleho Váhu.
V západnej časti obce je vstup do Važeckej jaskyne. Prehliadková trasa jaskyne má dĺžku 345 m. Prehliadka jaskyne je veľmi pohodlná, pretože prebieha väčšinou po horizontálnych chodníkoch s nepatrnými výškovými rozdielmi. Važecká jaskyňa sa vyznačuje bohatou kvapľovou výzdobou prevažne bielej farby s paleontologickými nálezmi kostí jaskynného medveďa. Je turisticky vyhľadávaným miestom pre blízkosť Vysokých Tatier a dobré komunikačné spojenie.
Važec leží na trase komunikačných spojov medzi Liptovom a Spišom. To ovplyvnilo zástavbu a rozvoj obce, ktorá sa tiahne pozdĺž starej hradskej a obostúpila obidva brehy Bieleho Váhu. Komunikatívnosť je teda v smere od západu na východ. Od roku 1939 výstavbou štátnej cesty číslo 18 sa zvýšila jednak priepustnosť dopravy a znížila sa dopravná nehodovosť a hlučnosť v obci tým, že hlavná dopravná tepna ide poza obec. Najvýraznejšou dopravnou tepnou je Košicko-bohumínska železnica. Komunikatívnosť smerom od obce na juh i na sever je obmedzená. Sú tu zväčša len poľné cesty a dve cesty bez živičného povrchu (jedna smerom ku chate kpt. Rašu a druhá smerom k Čiernemu Váhu). Tieto cesty sa neudržiavajú na škodu hospodárskeho využívania zdrojov južných i severných plôch chotára, kde sa núkajú priestory pre rekreačné zázemie. Z obce vedú turistické chodníky do Vysokých Tatier, najmä do oblasti Kriváňa a Štrbského plesa, ale aj do oblasti turisticky zaujímavého údolia Čierneho Váhu.